Povrch Francúzska pokrývajú dve veľké geomorfologické jednotky:  Francúzska nížina a Francúzske stredohorie. Severná, západná a juhozápadná časť Francúzska je nížinatá, zatiaľ čo východné, centrálne a južné regióny pokrývajú pohoria: Vogézy, Francúzske stredohorie, vrchoviny Ardén, Champagne, Burgundska, časť Jury a na hranici Talianska a Švajčiarska - Alpy. Hranicu so Španielskom tvoria Pyreneje. Rozhranie Atlantického oceánu a pobrežnej časti Francúzskej nížiny v oblasti prielivu La Manche tvoria strmé kriedové útesy. Centrálnu časť pokrýva rozsiahle Francúzske stredohorie, tvorené žulovými masívmi pozdĺž rieky Rhôny a jej prítoku Saôny.

Centrálnu časť masívu vypĺňajú vulkanické pohoria a obrovská žulová náhorná plošina. Prerážajú ju vyhasnuté sopky a minerálne pramene, v okolí ktorých vznikli mnohé kúpeľné mestá, ako napr. Vichy. Juh Francúzska je krajinou extrémov, kde vysoké hrebene Pyrenejí klesajú do náplavovej nížiny v okolí Golfe du Lion až po Rhônu, potom sa terén opäť dvíha do Alpských štítov.

     Povrch tvorí niekoľko horských skupín. Veľhorské pásmo francúzskych Álp (najvyšší vrch - Mont Blanc (4810 m n. m.) - zároveň najvyšší vrch Európy) presahuje Pyreneje ako rozlohou, tak i nadmorskou výškou. Obe pohoria nesú výrazné stopy zaľadnenia a menšie ľadovce i dnes napájajú horské toky. Francúzske stredohorie je rozsiahla plošina rozrušená hlbokými zárezmi riek. Nad jeho zvlneným povrchom vystupujú vrcholy sopečného pôvodu. Na severovýchode sa zdvíhajú Vogézy. Lesy sa uchovali prevažne len v horách a netvoria viac než 20% rozlohy zeme.

Nížiny vypĺňajú prevažne sever a západ. Jadrom rozsiahlej Severofrancúzskej nížiny, ktorá je úrodnou poľnohospodárskou oblasťou, je Parížska panva. Rozsiahlejšia Akvitánska nížina prilieha k Atlantiku. Na juhu je od Biskajského zálivu oddelená mohutným valom piesočných presypov, zarastených borovicovými lesmi.